Posvieťme si spolu na výsluchy
Z poviedky Mali to byť dva dni plné rozkoše: Bolo to ako zlý sen, z ktorého sa nedokázala prebudiť. Ráno si uvarila kávu. Skôr ako si stihla odpiť, zazvonil zvonček. Detektív Brezniak vyzeral odhodlane. Dovolila mu vojsť do domu. Poobzeral sa po predsieni a namieril si to rovno do spálne. Ani si nevyzul topánky. Zastal na prahu a skúmavo sa zahľadel do izby. „Kde je ten mobil?“ spýtal sa rázne. „Tamto na parapete.“ Laura namierila svoj ukazovák s vínovočerveným lakom na tmavý záves pri okne. „Tam, kde som ho aj našla,“ doplnila pošepky. Brezniak, obutý v hnedých semišových topánkach, sa prehnal po svetlých parketách. Zabalil mobil do vreckovky a vložil si ho do vrecka koženej bundy. Uprel zrak na Lauru. V jeho očiach bola vrahom. O tom zdrvená žena nepochybovala. Detektív vytiahol z náprsného vrecka svoj zvoniaci telefón. „Áno?“ Chvíľu počúval piskľavý hlas. Potom zvraštil čelo a zahryzol si do pery. „Rozumiem,“ povedal skôr, než si telefón znovu schoval do bund