Vojtech Beniczky - autor

Paula v sebe zahnala myšlienky na prípad. Hneď prvý pohárik vína splnil svoj účel. Tibor bude potrebovať viac vína, pomyslela si a doliala mu po okraj pohára. Z reproduktorov znela pomalá inštrumentálna pieseň. Soft Machine – jediný džez-rockový album, ktorý doma mala. Vytiahla ho z autorádia ešte v sobotu ráno, keď Tibor parkoval pred domom. „ Chceš ma opiť?“ usmial sa. Úsmev mu opätovala. „ Len takto málo,“ naznačila rozmer medzi palcom a ukazovákom. Zdvihol pohár a pripil na šťastný koniec toho prekliateho prípadu. Paula chcela myslieť už len na príjemné veci. Vychutnávať si slastné pocity. Ponorená v gauči, tisnúť sa k mužovi svojich snov. Na jeho tvári sa odrážalo svetlo sviečky umiestnenej na sklenom stolíku. Za oknami panovala tma. Hneď, ako hladina v jej pohári klesla tesne nad dno, Tibor jej zdvorilo dolial. Skúmavým pohľadom si ju premeral a trocha sa od nej odtiahol. Každým dúškom kyselkavého, zelenkastého moku sa zmenšovala medzera medzi jeho nehybnou atleti

Policajná hliadka v Záhorskej Vsi si znudene obzerala tváre prvých ranných cestujúcich. Do odchodu prvej kompy na rieke Morava zostávalo necelých desať minút. Žiadne z čakajúcich áut nebolo čierne SUV. Policajt hlasno zazíval. Rukou si prikryl ústa, aby pri zívaní neposkytol staršiemu mužovi v striebornom sedane pohľad na svoj riedky chrup. Občas si ho obzeral v zrkadle. Smiešne sivasté plomby od neho nepochybne odháňali celé zástupy nápadníčok. Ak nechce zostarnúť sám, bude s tým musieť niečo urobiť. Hlava staršieho muža sa, našťastie, odkláňala opačným smerom, takže aj tak by nič nevidel. Policajt fľochol na papier s desať rokov starou podobizňou muža. Pripomínal mu niekoho z rodiny svojej bývalej manželky, no za ten svet si nevedel spomenúť, koho. Čierne, mierne zvlnené vlasy a jemné fúziky. Už to má! Strýc Albín. Ten starý čudák, čo ho zabil blesk. Tento Albín ešte zrejme žije. A ak je chýr, ktorý sa rozniesol po oddelení, pravdivý, tak práve on je ten, kto zabíja. Ak