Dnešná ochutnávka z knihy Stvorená objasňovať zločin.

Policajná hliadka v Záhorskej Vsi si znudene obzerala tváre prvých ranných cestujúcich. Do odchodu prvej kompy na rieke Morava zostávalo necelých desať minút. Žiadne z čakajúcich áut nebolo čierne SUV.

Policajt hlasno zazíval. Rukou si prikryl ústa, aby pri zívaní neposkytol staršiemu mužovi v striebornom sedane pohľad na svoj riedky chrup. Občas si ho obzeral v zrkadle. Smiešne sivasté plomby od neho nepochybne odháňali celé zástupy nápadníčok. Ak nechce zostarnúť sám, bude s tým musieť niečo urobiť. Hlava staršieho muža sa, našťastie, odkláňala opačným smerom, takže aj tak by nič nevidel.

Policajt fľochol na papier s desať rokov starou podobizňou muža. Pripomínal mu niekoho z rodiny svojej bývalej manželky, no za ten svet si nevedel spomenúť, koho. Čierne, mierne zvlnené vlasy a jemné fúziky.

Už to má! Strýc Albín. Ten starý čudák, čo ho zabil blesk. Tento Albín ešte zrejme žije. A ak je chýr, ktorý sa rozniesol po oddelení, pravdivý, tak práve on je ten, kto zabíja. Ako blesk.

Prečítal si meno pri fotografii. Tento Rudolf Fusko by sa pokojne mohol volať  Albín Blesk. To by mu pristalo. Zasmial sa nad zaujímavým spojením, ktoré v ňom práve skrslo. Hľadá Albína Bleska.

Nemal by sa smiať. Mohlo by to vyzerať, že sa smeje len tak bez príčiny. Hovorí sa, že bez príčiny sa smejú len blázni. Aj keď on sa teraz rozhodne nesmeje bez príčiny. No je to jedno. Nikto aj tak nevidel, že sa smial. Ešte sa len rozvidnieva, psovod má čo robiť, aby zvládol nového psa a chlap v striebornom sedane prešiel okolo bez toho, aby sa naňho pozrel.

Potom sa policajt zarazil. Prístupová cesta ku kompe je osvetlená reflektorom a doteraz videl do tváre všetkým, čo prichádzali. Nikoho k tomu nemusel vyzývať. Za všetkých to urobila ich vlastná zvedavosť. Až na tohto. Prečo sa naňho tento starec ani len nepozrel?

„Videl si henten ksicht?“ zakričal napoly záhoráckym dialektom a napoly spisovne. Kývol hlavou k striebornému sedanu a otočil sa na vedľa stojaceho psovoda s mladíckou tvárou.

Psovod len nemo zavrtel hlavou a pritiahol k sebe nepokojného vlčiaka.

Mal by ho skontrolovať. Čo ak to je on? Albín.

Zatknú ho niekde v Rakúsku a šéf sa dozvie, že prešiel cez neho.

Držiac v ruke papier s mizernou podobizňou hľadaného zločinca, podišiel bližšie k autu.

Možno má niečo s krkom a hlavu nakláňa stále vľavo. V dedine jeden taký býval.

Celý život držal hlavu na jednu stranu a otáčal sa len celým telom.

Aby mu videl do tváre, bude musieť auto obísť. Dostal sa do úzkej uličky medzi strieborný sedan a pred ním stojacu bielu dodávku. Dvere na sedane sa otvorili skôr, než uvidel tvár. Šofér vyskočil z auta a dal sa na útek.

„Stoj!“ skríkol policajt. Ale starec nereagoval, bežal ako opreteky.

Územčistý policajt sa rozbehol, no nemal šancu.

„ Holub, pusti psa!“ zreval na psovoda.

Jeho hlas zanikol v silnom hluku. Psovod počul len štekot psa a hučiace motory áut, ktoré dostali pokyn na nástup do kompy.

„Anciáša tvojho, pusti toho havkáča!“ reval zadýchaný policajt.

Pes naďalej štekal a nedočkavo vyskakoval. Nič netušiaci psovod doposiaľ pobádal psa, aby sa upokojil. Konečne zaregistroval krik a zmätené gestikulácie svojho kolegu. Vlčiak mu išiel odtrhnúť nitkovité ruky od útlych pliec. Z vypätím všetkých síl si ho pritiahol a odopol z vôdzky.

„Astor, lump!“ zvolal rozhodne mladý psovod.

„No, konečne!“ rozhodil nasrdene rukami zúrivý policajt. Uvedomil si, že musí informovať centrálu. Viditeľnosť sa neustále zlepšovala. Vytiahol vysielačku.

Astor sa rozbehol. Šľachovité, dobre stavané telo uháňalo ohromnou rýchlosťou. Mohutné laby zabodávali svoje ostne do vysušenej pôdy a vystreľovali ako šípy z kuše. Ostré pazúry zanechávali v zemi viditeľné stopy. Poľahky dobehol nevysokú postavu a skočil. Náraz mohutného zvieraťa okamžite ochromil protivníka. Labami sa oprel o plecnatého muža a košíkom mu narazil do brady. Strnulý policajt sa s námahou udržal na nohách. Rezignovane fľochol na vysielačku ležiacu v prachu.

Vlčiak sa pyšne zadíval na svojho pána.

„Astor, fuj!“ zreval psovod.

„Prekristapána! To je ale nemehlo,“ chrčal plačlivo strážca zákona.

„K nohe!“ prísne zavelil psovod.

Astor zoskočil z pliec zúfalého policajta, odbehol a hrdo sa posadil vedľa pána.

„Pánabeka, drž si toho bastarda! Toto sa mi snáď len sníva.“

Policajt vyčkal, kým nemal istotu, že vlčiak naňho znovu nevyskočí a zdvihol zo zeme vysielačku.