Vojtech Beniczky - autor

Paula v sebe zahnala myšlienky na prípad. Hneď prvý pohárik vína splnil svoj účel. Tibor bude potrebovať viac vína, pomyslela si a doliala mu po okraj pohára. Z reproduktorov znela pomalá inštrumentálna pieseň. Soft Machine – jediný džez-rockový album, ktorý doma mala. Vytiahla ho z autorádia ešte v sobotu ráno, keď Tibor parkoval pred domom. „ Chceš ma opiť?“ usmial sa. Úsmev mu opätovala. „ Len takto málo,“ naznačila rozmer medzi palcom a ukazovákom. Zdvihol pohár a pripil na šťastný koniec toho prekliateho prípadu. Paula chcela myslieť už len na príjemné veci. Vychutnávať si slastné pocity. Ponorená v gauči, tisnúť sa k mužovi svojich snov. Na jeho tvári sa odrážalo svetlo sviečky umiestnenej na sklenom stolíku. Za oknami panovala tma. Hneď, ako hladina v jej pohári klesla tesne nad dno, Tibor jej zdvorilo dolial. Skúmavým pohľadom si ju premeral a trocha sa od nej odtiahol. Každým dúškom kyselkavého, zelenkastého moku sa zmenšovala medzera medzi jeho nehybnou atleti...

Policajná hliadka v Záhorskej Vsi si znudene obzerala tváre prvých ranných cestujúcich. Do odchodu prvej kompy na rieke Morava zostávalo necelých desať minút. Žiadne z čakajúcich áut nebolo čierne SUV. Policajt hlasno zazíval. Rukou si prikryl ústa, aby pri zívaní neposkytol staršiemu mužovi v striebornom sedane pohľad na svoj riedky chrup. Občas si ho obzeral v zrkadle. Smiešne sivasté plomby od neho nepochybne odháňali celé zástupy nápadníčok. Ak nechce zostarnúť sám, bude s tým musieť niečo urobiť. Hlava staršieho muža sa, našťastie, odkláňala opačným smerom, takže aj tak by nič nevidel. Policajt fľochol na papier s desať rokov starou podobizňou muža. Pripomínal mu niekoho z rodiny svojej bývalej manželky, no za ten svet si nevedel spomenúť, koho. Čierne, mierne zvlnené vlasy a jemné fúziky. Už to má! Strýc Albín. Ten starý čudák, čo ho zabil blesk. Tento Albín ešte zrejme žije. A ak je chýr, ktorý sa rozniesol po oddelení, pravdivý, tak práve on je ten, kto zabíja. Ak...

Podporujme slovenských autorov!: RECENZIA: Stvorená objasňovať zločin (Vojtech Beni... : Vydavateľstvo : Elist Rok vydania : 2016 Počet strán : 394 strán Väzba : brožovaná Žáner : krimi Anotácia Stvorená objasňovať zlo...

Podporujme slovenských autorov!: PROFIL AUTORA: Vojtech Beniczky : Meno autora : Vojtech Beniczky Blog/stránka :  http://vojtechbeniczky.blogspot.sk Facebooková stránka : www.facebook.com/Stvorená-objasňov...

Anotácia je vizuálne upravená.

- Erik –   Volám sa Erik a som zranený. Opakoval si v duchu muž, ležiaci na chladnej zemi. Pomedzi pochmúrne stromy bez lístia hľadel cez slzy do diaľky. Stmievalo sa. Zo všetkých síl sa snažil vzchopiť a vstať, no nešlo to. Bolesť z nôh vystreľovala do celého tela. Bol vážne zranený. Ukrutná bolesť mu vysielala signál, že má zlomené nohy. Obidve. Laura vždy tvrdila, že trasa cez les je nebezpečná. Ten les neznášala. Hovorila, že po lese sa potulujú len čudáci a že ho v ňom raz niekto prepadne. „Laura,“ pošepkal. Bude sa o oňho báť. O tomto čase už mal sedieť pri stole s rozžiarenými očami a s úsmevom od ucha k uchu a chváliť jej večeru. Laura je obdivuhodná žena. Nezlomná. Veľa si toho v živote vytrpela, ale napriek všetkému je vždy plná síl a nádeje. Nádeje na lepší život. A on sa jej ho rozhodol zabezpečiť. On, človek, ktorý v živote vykonal toľko zlého, že by mu na nápravu nestačili ani tri životy. A stihol to za necelých desať rokov. Posledné št...

Zmocnila sa jej prenikavá ochromujúca bolesť. V hlave sa ozvalo dunenie. To by ešte nebolo to najhoršie. Oveľa horšia jej pripadala nehybnosť. Skľučujúca nehybnosť a tma. Absolútna bezmocnosť. Paula netušila, čo sa stalo, ani kde sa to ocitla. Veľmi pomaly jej začínalo svitať. Len krátke útržky. Akoby jej niekto premietal film z diapozitívov. V Prahe jej s radosťou také premietal David Rosol. Ibaže na týchto nie sú zábery z komunistickej Havany z prvej polovice osemdesiatych rokov, na ktorých sa objavujú šťastné tváre jeho rodiny. V tomto filme sa zjavuje krátka biela tyč. A ruka. Ruka v zelenej košeli a hnedej koženej rukavici. Potom už len náraz do hlavy a tma. Ešte ticho. Neznesiteľné ticho. Nič viac. Ako keby ten film niekto stopol a teraz ho znova zapol v rovnakom bode deja. Opäť tá tma, to ticho a tá bezmocnosť. O tom, že film pokračuje, svedčia len pocity. Neznesiteľné teplo a bolesť. Príšerná bolesť hlavy. Tú predtým nepociťovala. Podľa všetkého má na hlave tržnú r...