Príspevky

Posvieťme si spolu na výsluchy

Obraz
Z poviedky Mali to byť dva dni plné rozkoše: Bolo to ako zlý sen, z ktorého sa nedokázala prebudiť. Ráno si uvarila kávu. Skôr ako si stihla odpiť, zazvonil zvonček. Detektív Brezniak vyzeral odhodlane. Dovolila mu vojsť do domu. Poobzeral sa po predsieni a namieril si to rovno do spálne. Ani si nevyzul topánky. Zastal na prahu a skúmavo sa zahľadel do izby. „Kde je ten mobil?“ spýtal sa rázne. „Tamto na parapete.“ Laura namierila svoj ukazovák s vínovočerveným lakom na tmavý záves pri okne. „Tam, kde som ho aj našla,“ doplnila pošepky. Brezniak, obutý v hnedých semišových topánkach, sa prehnal po svetlých parketách. Zabalil mobil do vreckovky a vložil si ho do vrecka koženej bundy. Uprel zrak na Lauru. V jeho očiach bola vrahom. O tom zdrvená žena nepochybovala. Detektív vytiahol z náprsného vrecka svoj zvoniaci telefón. „Áno?“ Chvíľu počúval piskľavý hlas. Potom zvraštil čelo a zahryzol si do pery. „Rozumiem,“ povedal skôr, než si telefón znovu schoval do ...

Aj taká scéna sa odohrala v knihe o zločine

Obraz
Paula v sebe zahnala myšlienky na prípad. Hneď prvý pohárik vína splnil svoj účel. Tibor bude potrebovať viac vína, pomyslela si a doliala mu po okraj pohára. Z reproduktorov znela pomalá inštrumentálna pieseň. Soft Machine – jediný džez-rockový album, ktorý doma mala. Vytiahla ho z autorádia ešte v sobotu ráno, keď Tibor parkoval pred domom. „ Chceš ma opiť?“ usmial sa. Úsmev mu opätovala. „ Len takto málo,“ naznačila rozmer medzi palcom a ukazovákom. Zdvihol pohár a pripil na šťastný koniec toho prekliateho prípadu. Paula chcela myslieť už len na príjemné veci. Vychutnávať si slastné pocity. Ponorená v gauči, tisnúť sa k mužovi svojich snov. Na jeho tvári sa odrážalo svetlo sviečky umiestnenej na sklenom stolíku. Za oknami panovala tma. Hneď, ako hladina v jej pohári klesla tesne nad dno, Tibor jej zdvorilo dolial. Skúmavým pohľadom si ju premeral a trocha sa od nej odtiahol. Každým dúškom kyselkavého, zelenkastého moku sa zmenšovala medzera medzi jeho nehybnou atleti...

Dnešná ochutnávka z knihy Stvorená objasňovať zločin.

Obraz
Policajná hliadka v Záhorskej Vsi si znudene obzerala tváre prvých ranných cestujúcich. Do odchodu prvej kompy na rieke Morava zostávalo necelých desať minút. Žiadne z čakajúcich áut nebolo čierne SUV. Policajt hlasno zazíval. Rukou si prikryl ústa, aby pri zívaní neposkytol staršiemu mužovi v striebornom sedane pohľad na svoj riedky chrup. Občas si ho obzeral v zrkadle. Smiešne sivasté plomby od neho nepochybne odháňali celé zástupy nápadníčok. Ak nechce zostarnúť sám, bude s tým musieť niečo urobiť. Hlava staršieho muža sa, našťastie, odkláňala opačným smerom, takže aj tak by nič nevidel. Policajt fľochol na papier s desať rokov starou podobizňou muža. Pripomínal mu niekoho z rodiny svojej bývalej manželky, no za ten svet si nevedel spomenúť, koho. Čierne, mierne zvlnené vlasy a jemné fúziky. Už to má! Strýc Albín. Ten starý čudák, čo ho zabil blesk. Tento Albín ešte zrejme žije. A ak je chýr, ktorý sa rozniesol po oddelení, pravdivý, tak práve on je ten, kto zabíja. Ak...

Podporujme slovenských autorov!: RECENZIA: Stvorená objasňovať zločin (Vojtech Beni...

Podporujme slovenských autorov!: RECENZIA: Stvorená objasňovať zločin (Vojtech Beni... : Vydavateľstvo : Elist Rok vydania : 2016 Počet strán : 394 strán Väzba : brožovaná Žáner : krimi Anotácia Stvorená objasňovať zlo...

Podporujme slovenských autorov!: PROFIL AUTORA: Vojtech Beniczky

Podporujme slovenských autorov!: PROFIL AUTORA: Vojtech Beniczky : Meno autora : Vojtech Beniczky Blog/stránka :  http://vojtechbeniczky.blogspot.sk Facebooková stránka : www.facebook.com/Stvorená-objasňov...
Obraz
Anotácia je vizuálne upravená.

Mali to byť dva dni plné rozkoše

Obraz
- Erik –   Volám sa Erik a som zranený. Opakoval si v duchu muž, ležiaci na chladnej zemi. Pomedzi pochmúrne stromy bez lístia hľadel cez slzy do diaľky. Stmievalo sa. Zo všetkých síl sa snažil vzchopiť a vstať, no nešlo to. Bolesť z nôh vystreľovala do celého tela. Bol vážne zranený. Ukrutná bolesť mu vysielala signál, že má zlomené nohy. Obidve. Laura vždy tvrdila, že trasa cez les je nebezpečná. Ten les neznášala. Hovorila, že po lese sa potulujú len čudáci a že ho v ňom raz niekto prepadne. „Laura,“ pošepkal. Bude sa o oňho báť. O tomto čase už mal sedieť pri stole s rozžiarenými očami a s úsmevom od ucha k uchu a chváliť jej večeru. Laura je obdivuhodná žena. Nezlomná. Veľa si toho v živote vytrpela, ale napriek všetkému je vždy plná síl a nádeje. Nádeje na lepší život. A on sa jej ho rozhodol zabezpečiť. On, človek, ktorý v živote vykonal toľko zlého, že by mu na nápravu nestačili ani tri životy. A stihol to za necelých desať rokov. Posledné št...